Milý dospelý,
som ešte malý, nemám dosť odvahy, ani neviem tak šikovne voliť slová, aby som ti dokázal povedať, čo od teba potrebujem. Preto ti ďakujem, že dokážeš nájsť v sebe dosť lásky a cítiť moje aj svoje srdce, aby si to dokázal vnímať. Ak si však vo svojom živote zažil málo lásky či prijatia, mám v sebe dosť trpezlivosti na teba počkať, kým túto lásku v sebe cezomňa objavíš. Možno ti takto dokážem pomôcť…
Prosím, nezastavuj moj plač!
Som dieťa…Často plačem. Emócie sú na mňa niekedy príliš silné, príliš veľké, príliš nové, aby som im rozumel, aby som ich vedel zvládať. Keď môžem bezpečne a slobodne plakať, pomáha mi to sa vysporiadavať s tým, že niečo nevyšlo, niečo nejde, niečo nemôžem. Nezahanbuj ma za moje slzy, nezastavuj ich. Ak sa ich snažíš zastaviť, môj smútok síce nebudeš vidieť a počuť, no ja ho budem naďalej cítiť. Keď mi umožníš plakať, keď potrebujem, uzdravuješ ma a umožňuješ mi zažívať, že hoci sa to zdalo najprv ťažké, nakoniec som to zvládol. Neodmietaj ma keď mi je ťažko, neopúšťaj a neodháňaj, vtedy je to ešte ťažšie, lebo sa bojím, že prídem o tvoju lásku.
Prosím, spomaľ!
Viem, máš toho veľa. Snažíš sa stihnúť všetko potrebné a zároveň byť so mnou. Žiješ v budúcnosti a pod ťarchou toho, čo na teba čaká. Ja však žijem v prítomnosti. Veľa vecí vidím po prvýkrát, potrebujem a túžim ich zažiť, preskúmať, porozumieť. Niekedy stačí naozaj chvíľka, kým na mňa dokážeš počkať. Nakoniec sa k tebe opäť pridám, lebo ťa rád nasledujem. Ak vydržíš na mňa počkať vrátim ti to, keď to odomňa raz budeš potrebovať ty, lebo som zažil, že toto je to čo sa v takejto situácii robí. Ak začneš ihneď tlačiť, cítim nervozitu, program učenia vo mne je tak neodolateľný, že nemôcť ho nasledovať je pre mňa frustrujúce. Začnem sa inštikntívne brániť a snažiť sa ti dať najavo, že si teraz nerozumieme. Akonáhle spolu začneme bojovať, učím sa, že odpoveďou na hnev je ešte väčší hnev a vyhrá ten, kto sa dokáže silnejšie hnevať. Ak si zažijem, že je pre teba dôležité, čo potrebujem, o toľko ochotnejšie príjmem, ak sa budeš naozaj ponáhľať a rád ti vyhoviem, lebo som si zažil, že hoci by to len trošku šlo, našiel by si spôsob alebo že bude príležitosť nabudúce.
Prosím, nerozsudzuj nás!
Som tu prvýkrát. Len sa učím vzťahom, konflikty s ostatnými deťmi sú pre mňa náročné a emotívne, no zaujímavé, hoci častokrát neviem, čo s nimi. Ak dokážeš nebyť sudcom, ale sprievodcom, ktorý mi dokáže pomôcť porozumieť, čo sa odohráva a zároveň prijať moje vnímanie, pomôžeš mi stretnúť sa so svojou silou a naprávať veci zo slobodného srdca. Napríklad niečo požičať je pre mňa dlho veľmi ťažké. Mám strach, že vec, ktorá mi je tak vzácna sa ku mne už nevráti. Prosím, nenúť ma, len aby si ty nevyzeral pred ostatnými zle. Je to pre mňa rovnaké, akoby si si ty kúpil nové auto a sused si ho chcel na druhý deň vziať na dovolenku, lebo sa mu páči, že má väčší kufor, než to jeho. Keď si zažijem, že sa môžem rozhodnúť, dorastiem do toho, že požičať zvládnem. Urobím tak, ale s ochotným srdcom a z radosti zo spoločnej hry a nie zo strachu, že mi vezmeš to, čo nechcem požičať, alebo zo strachu z tvojho hnevu. V konfliktoch rastiem a stávam sa zručnejším. Naciťujem, kde je moje miesto, kedy je múdrejšie ustúpiť a kedy pritlačiť, v živote sa mi to veľmi zíde. Milujem byť s deťmi rôzneho veku. Môžem sa od jedných učiť a o iných zase starať. Ak nám je dopriate nájsť si prirodzený poriadok, hierarchiu, učím sa ako identifikovať zdatnejšieho a môcť nasledovať jeho vedenie, či kedy som ja tým, ktorý môže viesť a zahrnúť ostatných svojou ochranou.
Učím sa z tvojho života, nie z tvojich slov.
Prosím, maj silu ma objať práve vtedy, keď si to najmenej zaslúžim, lebo práve vtedy to najviac potrebujem. Koná zo mňa stach a zmätok a potrebujem ťa, aby som sa dokázal ,,vrátiť späť“. Keď mi hovoríš, že ľudom a slabším treba pomáhať, alebo, že nešťastnému treba poskytnúť útechu, no sám zažívam v čase nepohody tvoje odmietnutie a hnev na moje správanie, učíš ma hnevu a zavrhovaniu namiesto pomoci. Pomôž mi a potom aj ja dokážem pomáhať, lebo som zažil sám na sebe, že toto je to čo sa pre iného v takejto situácii robí.
Ďakujem, že sa nevysmievaš môjmu strachu.
Často, keď sa stretnem s niečim, čo nepoznám, alebo hľadám odvahu skúsiť niečo nové či náročnejšie, mám strach čo ma čaká a či to zvládnem. Veľmi mi pomáha, keď mi trpezlivosťou a podporou pomôžeš nájsť moju silu, aby som si nakoniec trúfol. Ďakujem, že ma za môj strach nezosmiešňuješ, to by som sa ešte viac bál, že ak to nevyjde, nebudem ti dosť dobrý. Ak by som sa aj odvážil, tak by som si trúfol nie z radosti, že to dokážem, ale zo snahy ostať v tvojej priazni. Vtedy, ale nezažijem skutočnú radosť z toho čo dokážem. Chcel by som zažiť, že je dôležitejšie mať z vecí radosť, než robiť ich správne.
Chyba!
Mám menšie ruky ako ty, som ťarbavejší, všetko je pre mňa nové a veci len začínam spoznávať. Častokrát sa mi stane nehoda. Vtedy mi pomáha, keď ma dokážeš netrestať a ovládneš svoj hnev. Som veľmi vďačný, keď ma naučíš, že robiť chyby nevadí, že omnoho dôležitejšia je ich správna náprava a že ma tou nápravou s láskou a trpezlivosťou sprevádzaš. Ak nezažívam strach z chyby, nerozmýšľam ako nezdar zatajiť, či zvaliť na iného, ale konám, tak aby som dal veci do poriadku, lebo viem, že to je to čo má nasledovať.
Prosím nekšeftuj so svojou láskou!
Dovoľ mi zažiť aké to je byť milovaný bez nutnosti zásluh. Aby som necítil tvoju lásku, len vo chvíľach, keď sa správam, ako si želáš, ale aby som v nej mal nespochybniteľnú istotu, že ma ľúbiš len tak, len za to, že som. Dáš mi tým veľkú vnútornú istotu a dôveru v seba samého a našu lásku. Chcem porozumieť prečo veci robiť tak, či onak a nájsť vnútorné vedenie, ktoré mi pomôže konať správne zo slobodného srdca aj keď ma nikto nebude vidieť.
Prosím, miluj život a seba samého!
Ďakujem ti, že žiješ svoje vášne. Vďaka tvojmu príkladu ja budem objavovať a žiť tie svoje a mať zo života pocit naplnenia. To mi pomôže objavovať svoje dary a prispievať nimi do sveta. Ďakujem, že veríš svojmu srdcu a hoci sa stretneš mnohokrát od okolia s odmietaním toho ako sa ku mne správaš, dokážeš stáť vo svojej sile a veriť v dobro vo mne a v náš vzťah. Ďakujem, že nezradíš seba, aby si si zaslúžil schválenie od ostatných, ale naopak budeš inšpirovať, že láska, múdrosť a dôvera dokáže oveľa viac než vzbudzovanie strachu, manipulácia či ponižovanie. Ďakujem ti, že si dosť silný, aby si dokázal vnímať svoje slabé miesta, ktoré sa ti v kontakte so mnou odhaľujú a dovolíš si ich liečiť, aby si sa stal zdravým a silným dospelým, ktorého budem s láskou nasledovať a učiť sa od neho.
Och Danka, toto mi beha v hlave uz par tyzdnov – Ďakujem ti, že si dosť silný, aby si dokázal vnímať svoje slabé miesta, ktoré sa ti v kontakte so mnou odhaľujú a dovolíš si ich liečiť, aby si sa stal zdravým a silným dospelým, ktorého budem s láskou nasledovať a učiť sa od neho.
Samozrejme nie tvojimi slovami ale pdobne:) Dakujem ze si to napisala. Dakujem ze som ta stretla
Krasne 🙂 az mi bolo do placu z toho, ked som si predstavila ako casto tieto veci nedodrziavame a diali sa aj nam ked sme boli mali
Danka, krásne. A ja ti dakujem za pripomenutie 🙂