Práve táto téma bola na poslednej podpornej skupine mimoriadne krásna a v každej z nás rezonovala, dotýkala sa starých spomienok a objasňovala výzvy dospelého života. Spoločne sme sa zamýšľali, čo je pre dievča počas detstva a dospievania veľmi zásadné, čo chýbalo, čoho bolo príliš, alebo by bolo bývalo lepšie keby vôbec nebolo, a zároveň aký vplyv to má na žitie ženy v dospelosti. Tak sa začítajte po čom túžia dcéry od svojich rodičov, či od spoločnosti a možno sa niečo zo spomenutého bude týkať priamo vás. Možno pochopíte, prečo v dospelosti konáte, nekonáte, alebo cítite tak, ako to zažívate v každodennosti.

Vidieť matku ctiť svoje hranice

Toto je veľká téma mnohých žien. Vidieť matku v detstve ako ctí a háji svoje hranice (emocionálne aj fyzické) je pre dievča veľkou školou pre jej budúci život. Vidieť matku ako reaguje, keď niekto nerešpektuje jej vôľu, ako reaguje, keď sa k nej niekto správa neúctivo, vidieť matku hovoriť NIE, ak by ÁNO znamenalo uškodiť sebe. Zažiť ju hovoriť o svojich potrebách zrelým spôsobom, kedy preberá zodpovednosť za svoj život a sama si ho tvorí k svojej spokojnosti a radosti. Vidieť matku nie ako neustálu slúžiteľku iným, ale ako ženu bdelú k svojím potrebám, ktorá vie, že ak sa má dokázať so zdravou láskou starať o iných, musí sa postarať najprv o seba.

Vidieť matku mať pozitívny vzťah k svojmu telu

                Žena stojaca pred zrkadlom nespokojná so svojou postavou, kožou, výzorom sa už stala akousi normou pre to, ako žena má ,,sebakriticky´´ na seba nazerať.  Vnímame ako cnosť sebakritiku, no naopak sebalásku a pozitívny vzťah k sebe samým vnímame ako namyslenosť či nedostatočnú skromnosť. Dievča, ktoré je neustále v kontakte s tým, ako by ženské telo (ne)malo vyzerať si osvojí kritický a nespokojný postoj k vlastnému telu. Chrám, v ktorom zažíva všetky krásy života je namiesto vďačnosti a prijatia pod neustálym nevľúdnym okom vnútorného kritika. Dôsledkom tohto je neustále porovnávanie sa a túžba mať to, čo má druhá. Tu vzniká nespokojnosť so sebou, závisť, súťaživosť a neprajníctvo, ktoré sa nesú všetkými oblasťami života žien. Ženy, ktoré spolu súperia namiesto toho, aby sa pozdvihovali a podporovali sú odsúdené na život v napätí, nešťastí, nedôvere, strachu z kritiky a pocite samoty. Naopak dievča, ktoré vyrastá s vedomím svojej výnimočnosti, o ktorú sa v súperiacej spoločnosti môže oprieť, získa veľa životnej sily. Dievča vyrastajúce s dobrým vzťahom k svojmu ženskému telu, ktorý si môže osvojiť práve cez vzťah matky k tomu vlastnému, kráča k dospelosti s veľkou výhodou slobody a radosti.

Rešpektovať hranice dcéry zo strany okolia

                Ako dievča rastie, jej potreby fyzického a emocionálneho kontaktu s okolím sa môžu rôzne meniť. Je neuveriteľne prínosné, ak okolie tieto preferencie rešpektuje a netlačí proti nim, kvôli uspokojovaniu vlastných potrieb. Ak sa toto totižto nedeje dievčinka si môže vybudovať program, že je aj tak jedno čo chce ona, dôležité je to čo chcú druhí a že ona alebo jej telo je tu predovšetkým k potešeniu ostatných, než k jej vlastnému. (Veľmi vratké pri prebúdzajúcej sa sexualite).  Tu máme na mysli rôzne prejavy, ktoré pre dievča boli v poriadku v mladšom veku, no ako rastie ich prestáva vyhľadávať a jej preferencie vzťahov s okolím sa pozmeňujú. Ako veľmi dôležité ženy vnímajú, aby otec ustál zmeny z dievčatka v žieňa. Mnoho otcov sa tu zľakne, lebo vedeli ako byť otcami copatému dievčatku, ale nevedia ako sa správať k dospievajúcemu dievčaťu so všetkými zmenami, ktoré tento proces sprevádzajú. Ženy spomínajú, že by si priali aby v týchto obdobiach sa otcovia dokázali navnímať na svoju ,,novú“ dcéru a svoj vzťah smerom k nej chceli citlivo akoby budovať nanovo. Ženy sa zhodli, že v tomto období je pre dievča veľmi kľúčové, aby sa otec nezľakol a ,,neopustil“ ju v tejto fáze. Áno je to preňho náročné a ťažké, možno nevie vždy ako to uchopiť a možno nie vždy sa mu to podarí, ale nesmie ju v týchto časoch opustiť. Koľko lásky, rešpektu a úcty vie otec v tomto všelijakom období smerom k dcére prejaviť, to ona bude považovať za štandard, ktorého je hodná po zvyšok svojho života voči sebe samej.

Vidieť matku žiť svoje ženstvo

                Vidieť pre dievča svoju matku ako hrdú ženu, vďačnú za to že je žena, dievča spája s jej vlastnou ženskou hodnotou.  Zažiť si, čo pre matku znamená byť ženou- vidieť ju ako sa o seba stará, v čom sa cíti dobre, akú pozornosť si venuje, pomáha k budúcej starostlivosti o seba. Či už sem patrí, že sa matka rada zdobí, tancuje, maľuje, tvorí, varí, realizuje nový projekt, alebo si dovolí v radosti spomaliť a odpočívať, či ísť vyliezť na štít, čokoľvek kedy vníma najsilnejšie, že je žena a nasleduje to kvôli sebe, nie kvôli schváleniu okolia. Všetku túto bdelosť a radosť smerom k sebe dievča posilňuje v pocite, že je skvelé byť ženou, že to nie je slabosť (ako je mnohokrát spoločnosťou podsúvané), ale výsada. V tejto hrdej ženskosti následne v dospelosti bude tvoriť svoj život. Zároveň je dôležité zo strany otca slovom ani činom neznevažovať ženy. Už len ,,drobné“ poznámky ako ,,žena za volantom“, sú zasievaním programu, že ženy vedia veci horšie, sú slabšie alebo hlúpejšie. Tiež stereotypizovanie ako buď dobre dievčatko, buď tíško a pomôž mamke, zatiaľ čo smerom  k chlapcom je väčší prah tolerancie ,,živosti“ lebo sú to chlapci. Otec, ktorý oslavuje ženy a vníma ich dary pre svet robí pre svoju dcéru a jej sebavnímanie veľmi veľa.

Zažiť svojho otca ustáť matku v emóciách

                Emocionalita je hlavná črta ženy. Emócie vedú ženu v jej živote, vedú celú jej rodinu, ak k nim môže mať zdravý vzťah a môže ich prejavovať. Vtedy sú jej vnútorným kompasom, prostredníctvom ktorého vníma dianie v živote. Od nepamäti boli ženy za svoju emocionalitu démonizované, boli považované za hysterické, nepredvídateľné, či precitlivené. Emocionalita je v spoločnosti považovaná za zlú, nevhodnú a nepríjemnú.  Je považovaná za znak slabosti a nedostatočnej kontroly. Pre dievča, ale mať možnosť zažiť si matku, ktorá je so svojimi emóciami v kontakte a nebojí sa ich prejaviť pomáha dievčaťu udržovať kontakt s jej vlastným emocionálnym svetom. Zároveň si zažíva, že je v poriadku cítiť. Vidieť ale otca, ktorý dokáže od týchto emócií neutekať, nezastavovať ich, nepotláčať, dokonca ženu v nich ustáť a ,,poniesť“ je najvyššia skúsenosť s mužskou silou. Lebo muž, ktorý dokáže ustáť ženu v emócii je muž, ktorý jej umožňuje byť slobodnou. Tak svojej dcére ukazuje, že nemá siahať pri výbere partnera po ničom, čo jej nedovoľuje skutočne slobodnou byť.

Vzťah rodičov

Vzťah rodičov k sebe samým, ku svetu aj k sebe navzájom je východiskovým softvérom do života pre deti. To je prvé s čím prichádzajú do kontaktu, čo si ,,stiahnu“ ako primárny program fungovania. Všetko o sebe sa deti učia z toho, ako vidia žiť rodičov. To znamená, že už len pozorovanie toho, ako títo dvaja žijú spolu, im dáva modely v zásadných aspektoch.  Je muž viac ako žena? Alebo sú rovnocenní? Ako si stanovovať vlastné hranice? Dozvedajú sa z pozorovania o sebaláske, alebo o sebadeštrukcii, o konfliktoch, komunikácii, emóciách, prejavoch, dôvere v seba aj ostatných, o starostlivosti, o láske, o reakciách.  Častokrát sa stáva, že keď prídu deti, matka sa upne na deti, urobí si z nich svoje ,,životné dielo“ a dá ich v živote na prvé miesto. Nielen, že tým zaťaží deti, ale zároveň medzi ňou a jej mužom prestane prúdiť mužsko- ženská výmena. Ak tento pár má syna, matka si bude brať (hoci nevedome, ale udeje sa tak, lebo rovnováha musí byť zachovaná) od syna, ak majú dcéru, otec si bude chodiť po ženskú energiu k dcére. V konečnom dôsledku sa týmto deti oslabia, lebo sa o nich dospelí opierali, keď ešte neboli dostatočne pevní a svoju silu potrebovali na svoj vlastný rast.

Ako sa mama správa k otcovi?

Zažiť mamu vo vzťahu s otcom je východiskovou šablónou pre to, čo muž v živote ženy je a ako sa s ním žije. Správa sa žena k mužovi ako jeho Matka? Kontroluje ho, alebo sa prehnane stará, slúži mu, robí zaňho veci, ktoré zvláda urobiť sám, alebo ho  vychováva a snaží sa ho meniť k svojej spokojnosti, je kritická a neustále komanduje každý jeho krok? Alebo je vo vzťahu k nemu skôr v pozícii dcéry? Kedy mu dáva na zodpovednosť vlastné šťastie, je požadovačná, večne ukrivdená a miera jej spokojnosti v živote je závislá na spoločnosti jej muža, nemá vlastný život, zdroje radosti, ktoré by nesúviseli s jej mužom?  Alebo je mama skutočnou partnerkou (veľmi zriedkavý prípad), ktorá v mene lásky, dokáže ukázať svoju zraniteľnosť aj silu, sťahuje a otvára témy, ktoré sú medzi nimi zdrojom napätia zdravým spôsobom a dokáže svojim vnútorným vedením doviesť muža za hlbšou láskou? Vie mama dcére ukázať, čo to znamená mať v úcte a v srdci ako seba, tak aj svojho muža? Čo je v mame láskou? Čím je mama smerom k otcovi láskou? Vidieť mamu ako vzor pre to, čo znamená milovať muža, ako žiť svoju životnú vášeň, seba samú a druhých je najväčší dar, aký dcéra k dospelosti môže od rodiny dostať, lebo to je to čím následne bude disponovať pre svoju vlastnú rodinu.  Mnoho žien spomína, že sú sklamané, čo im bolo podsúvané ako norma. Že žena sa musí obetovať, že je normálne, že láska a vášeň časom ochladnú a treba život brať taký aký je, lebo tak to proste funguje a príliš sa v tom nehrabať. Prípadne, že muža si treba vychovať.

Ako mama cíti?

                Ako si matka dovolí autenticky cítiť? Potláča sa, alebo si dovolí smútiť, hnevať sa, tešiť sa, prejavovať všetko čo ňou prechádza bez snahy to skryť, či zmierniť? Ukazuje dcére, že všetko čo prichádza nie je negácia, ale možnosť uzrieť čo nie je v súlade a čo potrebuje našu pozornosť, dôveru, či trpezlivosť, alebo vykročenie k náprave.

Žena dokáže muža doviesť k jeho srdcu.

Našťastie mnohé samé zisťujú, že moc lásky v žene je obrovská a že žena cez svoju otvorenosť v láske dokáže mužovi pomôcť objaviť ju u seba. (Samozrejme neplatí to vo všetkých vzťahoch, ale vo vzťahoch, v ktorých ešte všetko neumrelo a je tam stále nejaký hoci maličký plamienok lásky). Nádherne sa nám toto ukázalo aj na našom nedávnom Festivale Srdcom rodičom- Umenie intimity. Páry mali na záver svadobnú ceremóniu. Žena aj muž si mohli na papier napísať čo na tom druhom milujú, a zároveň čím chcú prispieť do ich vzťahu, aby bol lepší a bolo v ňom ešte viac lásky. Rozdelili mužov a ženy zvlášť na opačné konce miestnosti. Bolo krásne pozorovať, čo sa dialo a ako sa ukázala naša ,,inakosť“. Časový limit bol 10 minút. Muži mali po dvoch minútach hotovo a keď dopísali, naskytol sa im pohľad na tlupu plačúcich a horlivo píšucich žien, ktoré zapisovali celé A4  z oboch strán :).  Bolo v ich očiach badať mierne obavy, ako toto môže dopadnúť :).  Pri samotnej ceremónii, muž prečítali svoje tri, štyri odrážky a bol v miernych rozpakoch, čo bude nasledovať, keď porovnal svoj ,,výkon“ s výkonom ženy. Žena sa necítila nijak ,,dotknutá“ z toho koľko napísal muž a s láskou mu začala čítať svoje vyznanie. Bolo prekrásne pozorovať ako muž jemnel, aký bol dojatý, vďačný a že cez ženinu otvorenosť a láskavosť pocítil a objavil aj u seba krásy ich spoločného života. Pocítil cez svoju ženu lásku v sebe, s ktorou predtým nemal kontakt až v takejto hĺbke. Nasledovali tak vrúcne objatia a bozky plné lásky, že z toho lietala celá miestnosť. Táto skúsenosť nám potvrdila, čo ženy z podpornej skupiny, či ženských kruhov začínajú objavovať vo svojich vlastných životoch. Potvrdila, že každý, kto je dostatočne odvážny ísť láske oproti so všetkou otvorenosťou, zraniteľnosťou a pravdivosťou, zažije blízkosť a hĺbku lásky, ktorú túži žiť. To sú ale momenty, kedy sa počuje srdce a srdce a nie program a program. Je to náročná a dlhá cesta, na ktorej čelíme mnohým vlastným zraneniam a cez vzťah ich môžeme uzdravovať. Je to ale krásna cesta, ktorá nás privádza k pravdivej a hlbokej láske nielen medzi rodičmi, ale aj v samotnej rodine.  Svet začína mať stále viac takýchto žien a mužov a to je nádej, že deti na ceste k dospelosti zažijú zdravé príklady lásky v rodine a nebudú ich musieť pracne objavovať nanovo vo svojich vlastných životoch, či sa naďalej zbytočne zraňovať a žiť v spoločnej nespokojnosti. Nech ženy aj muži sú stále viac láskou a žijú lásku medzi sebou, potom to ,,rodičovstvo“ nie je až taká veda a ide oveľa ľahšie. Deti môžu ostať deťmi lebo dospelí sú skutočnými dospelými a nemusia si cez deti zapĺňať prázdne miesta v srdciach a životoch. Všetkým veľa lásky.

Zdroj prezentačného obrázka: Littlescandinavian.com