Prežila som niečo tak nádherné, že ešte aj teraz po pár dňoch mám problém dostať sa do reality a opísať bežnou rečou čo sa mi/nám udialo. Budem písať len za seba, aj keď tuším, že môj muž to vníma veľmi podobne. Veľa vecí som už za posledné mesiace prežila, veľa vrstiev a programov už bolo uzretých, ale až počas týchto dvoch dní sa mi skutočne otvorilo srdce. Mohla som vnímať skutočnú lásku. Bolo som hlboko vo svojom skutočnom Ja. Nazrela som do temnoty a zároveň mi bolo poskytnuté presne toľko pomoci, prijatia, lásky, vedenia aby som ju vedela uzdraviť. Nevystrašila ma, ani nezrazila na kolená, ale nebolo mi dovolené od nej utiecť. Bola prijatá v láske všetkých tých otvorených sŕdc. Bola zmytá pohľadmi, slovami a dotykmi rúk „cudzích“ ľudí. Boli tam len pre mňa. A pre nás. A ja som tam bola pre nich. V mojom srdci som zrazu prijala nielen svojho muža, ale aj deti, rodičov, svet a dokonca aj tú temnotu. Dokonalý svet prijatia a podpory, ktorý som zažila počas víkendu nebol len dočasným stavom. Usídlil sa vo mne, v mojom vnútri. Mám oveľa jasnejší zrak, láskavejšiu reč, citlivejší dotyk, počujem nevyslovené, chutí mi len to dobré a všetko mi vonia láskou. Dovolila som si uvidieť pravdu, bez potreby odsudzovania a nároku na nápravu pokazeného. Len som v tom pocite. A všetko okolo mňa sa mení. Celé to znie veľmi tak ako vzletné klišé, ale ta realita za týmito slovami je skutočná. Aj tá láska a aj pravda. S mužom sa od seba nevieme odtrhnúť. Vidím v ňom niečo veľké a silné. Keď na mňa pozerá má v očiach úctu a obdiv. Rozprávame sa bez slov. Som si vedomá, že ešte prídu skúšky a ťažké dni. Ale už viem kto som ja a kto je on. Ozajstné ľudské podstaty. Poznám svoje vnútorne dievčatko a viem, čo ho bolí. A uvidela som tam na seminári aj môjho malého chlapčeka a viem, že keď ho budem vídať v našich nedorozumeniach musím ho objať a vyliečiť. A čo je ešte lepšie, viem ako. Dokázala by som ešte písať veľa, lebo v každom momente počas víkendu som vedela čítať odkazy o sebe, o nás. Vedela som sa stretnúť s pravdou cez svoje telo, pocity, strachy, nervozitu, nedočkavosť. Dokázala som v sebe čítať kapitoly môjho života. To prostredie ktoré nám Martina s Igorom vytvorili bolo tak podnetné, bezpečné a dokonale nadizajnované, že stačilo sa v celej svojej pravde tomu odovzdať a užiť si jazdu. Neviem, či slovo ďakujem je dostačujúce za to čo ste nám umožnili zažiť. Ale musí stačiť. (J.)

Tento víkend som sa dívala Bohu priamo do tváre. Zažila som posvätný mužský princíp v realite. Nemal, ale nič spoločné s krutosťou, nadradenosťou, strachom, ovládaním, či kontrolou- toto všetko totiž k tomuto princípu nikdy ani nepatrilo. Zažila som lásku v sile, zažila som ochranu a bezpečie, zažila som stabilitu a vedenie, zažila som podporu, opateru, otvorenosť, plnú pozornosť, účasť a lásku, ktorá dáva bez toho, aby pýtala niečo späť. A zamilovala sa do všetkého.  Moje ženské srdce stretlo sestry a bratov, ktorí tu boli pre mňa aj pre seba navzájom. Vyliečila sa moja nedôvera voči mužskému svetu a program, že najlepšie všetko zvládnem sama. Zažila som oslobodenie, keď sa odovzdám v dôvere.  Uzrela som v každom človeku, akú moc majú naše dávne zranenia nad našim životným príbehom. Ako sa trápime, keď sa snažíme riešiť len prejavy namiesto príčiny. Opäť som sa utvrdila, že umožniť starým zraneniam, aby ochrany okolo nich pukli a vyliala sa z nich všetka bolesť, je to, čo ich vylieči.  Keď ich objímeme a zahrnieme pozornosťou privádzame k ním lásku, ktorá ich zahojí. Tým prestávajú vládnuť a my sa vraciame k srdcu a láske, ktorá môže voľne prúdiť. Vieme sa jeden na druhého pozerať nie cez posúdenie a požadovanie, ale cez pochopenie toho čo sa deje na pozadí toho, čo je k videniu. Vieme sa o seba samých aj seba navzájom postarať spôsobom, ktorý nás k sebe priblíži, namiesto toho, aby nás oddelil. Vieme si dovoliť cítiť.  Neupíname sa na ,,navždy“. Už dávno nie. Naopak vítame každý deň nanovo s tým, že chceme objavovať naše hlboko ukryté miesta, lebo sme zažili, že v nich sa skrýva cesta k uzdraveniu, k sebe samým a k sebe navzájom.  Môj muž, ktorý sa roky necítil pohodlne v prejavovaní, či prijímaní lásky využíva každú voľnú chvíľu k tomu, aby sme boli spolu, aby sme sa dotýkali, aby sme sa cítili, rozprávali, žili spolu. Vstúpil doňho život, ktorý ním pomaly skúša prúdiť a začína ho viesť za radosťou a potešením. Už nemáme strach z bolesti, či temnoty ani vlastnej, ani toho druhého, lebo vieme ako s ňou zachádzať.  Naopak vítame ich ako príležitosť vniesť do nich svetlo a vpustiť k nám ešte viac lásky.  Ja za seba hovorím ďakujem, lebo moje srdce sa vydalo na odvážny pokus opäť sa rozhodnúť pre lásku, lebo zažilo ako hlboko sa dokáže liečiť. Obrovské ďakujem ako Maťke aj Igorovi, tak všetkým nádherným ľudom, ktorí sa tam zišli a rozhodli sa pre pravdu, lásku bez póz a masiek. Vytvorili sme posvätný priestor liečenia, lásky a prijatia, v ktorom sme sa stali veľkou rodinou.  Dodám ešte, že Maťkina práca s ľudskou dušou hraničí s majstrovstvom. Spôsob akým pracuje so životným príbehom a nástrojmi na jeho odkrývanie a liečenie sa nedá nijako naučiť, je to dar a poslanie, kedy sa majster stáva nástrojom vyššieho zámeru, ktorý skrz neho prúdi priamo človeku na mieru.  Milujem a ďakujem. (D.)

Vďaka semináru sme opäť našli cestu k sebe, ako dve spriaznené duše, dve srdcia, ktoré našli už pred mnohými rokmi, ale postupom času ich hlava od seba vzďaľovala a zabudli, čo bolo to skutočné, kvôli čomu sú spolu. Je úžasné cítiť, že tá energia, čo nás k sebe ťahala od pätnástich nezmizla a že MY sme tí, ktorí majú možnosť a silu ju neustále udržiavať živú. Lebo žiť vo vzťahu s tým, že iskra bola a už sa nevráti je a bolo pre nás dosť ťažké. Seminár nám pomohol otvoriť oči a uzrieť samých seba v pravde, a zároveň to ustáť a dokonca sa z toho tešiť. Sme zamilovaní a šťastní a to aj keď vieme, že nás čaká dlhá cesta. Nikdy by som nepovedala, že práve to, že si odhalíme najtemnejšie tmy našich sŕdc, môže tak oživiť lásku. (K.)

V prvom rade sa po seminári cítim viac žensky a sebavedomejšie. Proste mám pocit spokojnosti sama so sebou, dokážem sa konečne prijať. Samozrejme sa vyskytne sem tam niečo, čo musím spracovávať, ale ide to omnoho ľahšie. Povedala by som, že som na seba priam až hrdá :-). Bojovala som s tým, že zakaždým, keď som chcela niečo povedať obávala som sa toho, čo si druhí pomyslia a že určite hovorím sprostosti. Cítim, že sa toho viem zbaviť, že som už dosť silná, aby som to pustila. Byť sama sebou a neriešiť čo si druhí myslia. Proste sa cítim plná energie a že dokážem všetko čo chcem :-).

Tiež na partnerskej úrovni, či ako to nazvať :-), cítim opätovné prepojenie s mužom. Dlho sme mali problém aj v sexuálnej oblasti, ja som ho začala odmietať, dokonca sa mi protivili niekedy jeho dotyky. A v nedeľu po seminári som ja sama cítila potrebu milovať sa s ním. Presne ako Maťa s Ičom hovorili, ak by to niekto sledoval asi by nevidel nič zaujímavé, ale ja som konečne asi prvýkrát vypla hlavu pri milovaní a nechala sa viesť svojím telom, srdcom a teda bolo to neskutočne krásne. Normálne som cítila, že sme sa znova s mužom napojili na seba, zamilovali do seba. Viac sa snažíme rozprávať o svojich potrebách a pocitoch. (V.)

Pre mňa bol seminár úžasný v precítení svojich pocitov a hlavne v znovu napojení sa na manželku. Cítim opať lásku v našom vzťahu, pripomenulo mi to pocity keď sme spolu začínali choditť :-). Cítim, že sa dokážem napojiť na manželku a omnoho lepšie vycítiť jej pocity a túžby. Som šťastný, že opäť máme medzi sebou tú blízkosť… Užívam si naše láskyplné dotyky a objatia, ktoré sa z našeho vzťahu pomaly vytrácali… Z môjho osobného hľadiska sa cítim plný energie, tak sebaisto, vyrovnane. Myslím, že po tomto  víkende som plnohodnotnejší muž a manžel a že som omnoho lepšie pripravený na všetko čo nás v budúcnosti čaká. (M.)

Z celého srdca ďakujem za tento víkend. Stretli sme sa skvelá partia ľudí, síce v menšom počte, no vďaka tomu sa zachovala intimita a dôvera. Po celý čas bolo cítiť úžasnú podporu, prajnosť, lásku a pochopenie. Maťa a Igor viedli seminár vedome a cielene tak, aby zasiahol každého v jeho hĺbke. Každý z nás si podľa mňa zažil presne to,, čo potreboval v danom okamihu na svojej ceste. Bolo pre mňa neuveriteľné pozorovať, ako to majú Maťa s Igorom nacítené a mnohokrát so zatajeným dychom som sledovala, ako aj muži, poväčšine racionálne zmýšľajúci, zažívajú procesy, ktoré si nevedeli vysvetliť. Celý víkend sa niesol v posvätnej atmosfére, s hudbou, ktorá sa dotýkala duše. Pri liečení žien, som si zažila moment, kedy jediná veta spustila presne to, čo som nechcela otvárať, lebo som sa bála, no liečivé účinky stretu so strachom boli citeľné okamžite. Muži mali možnosť nás ženy zažiť v emóciách, v pravde aj v sile. Už po prvom dni seminára sa zmenila komunikácia medzi mnou a mojim mužom, boli sme si bližší, rozprávali sme sa otvorene o veciach, ktoré nás predtým zraňovali. Otvorili sme sa jeden druhému tak naozaj, bez ega, v pravde a veľa vecí sa začalo čistiť. Už prešlo pár dní, no vo mne je stále taky zvláštny pocit, spracovávam v hlave emócie, pocity. Myslím, že tento párový seminár je zážiťok, ktorý sa vryje hlboko a človek z neho môže dlho čerpať a liečiť, čo potrebuje, aby žil život hlbšie a krajšie. (S.)

S Maťkinou prácou som sa už stretávala asi pol rok. S manželom sme jej pomoc vyhľadali, keď sme stáli pred krachom nášho vzťahu. Na párový seminár som sa osobne veľmi tešila a nevedela som úplne do čoho idem a kam ma to môže posunúť. Priebehom som však bola ohromená. Maťkina citlivost a individuálny prístup ku každemu človeku mi vyrazil dych. Presne namierené úlohy a slová, ktoré pomohli k hlbokému liečeniu. Úžasna citlivosť pri vedení skupiny, fantasticky vyskladaný program, kde som mohla zažit ženské prijatie a mužskú silu a lásku v jej najkrajších pobobách. Som neskutočne vďačná za tento hlboký spoločne strávený víkend. Ďakujem (K.)

Seminár s Maťou mi odhalil doposiaľ nepoznanú silu energie. Viedla ho s perfektným citom pre situáciu. Mám pocit, že som vďaka nej odhalil tajomstvo meditácie. Vrelo odporúčam. (T.)

Je pre mňa ťažké dať citom slová, ale skúsim to, lebo tento víkend a práca Martiny a Igora si to zaslúžia.
Zo srdca ďakujem Mati a Igorovi, že robia túto nádhernú prácu, sebe, že som mala odvahu zúčastniť sa a obzvlášť môjmu mužovi, ktorý rovnako ako ja cítil, že tam musíme ísť, ak chceme, aby náš vzťah „vstal z mŕtvych“.
Víkend sa niesol v znamení podpory a prijatia, to všetko dopomáhalo tomu, aby si každý prišiel na svoje. Ja osobne som si uzrela svoju pýchu, povýšenosť, nedôveru, no to všetko bolo vyliečené láskou, ktorá následne prišla. Znova sa mi otvorilo srdce, ktorému dlho vládlo ego. Prišla láska a ja som sa znova zamilovala do svojho muža. Keď mu teraz pozerám do očí, vidím tam prebudeného človeka a je to neskutočne sexy. Najlepšie, čo víkend priniesol nášmu vzťahu je to, že si KONEČNE môžeme hovoriť pravdy, bez toho, aby následne bolo nutné zachraňovať situáciu. Aj tie pravdy, ktoré možno bolia, no po ich vypovedaní prichádza úľava, prijatie a ešte väčšia láska.
A na záver niečo, čo bezpochyby zaujme každého. Pár dni po víkende sme zažili to najlepšie milovanie za celých 9 rokov nášho vzťahu. (K.)

Príjemná atmosféra, v ktorej som sa nebál prejaviť svoje pocity a dovoliť si byt sám sebou. Martina bola skvelá, chápavá a cítil som z nej že mne a aj všetkým ostatným chce pomôcť a otvoriť naše srdcia. Igor mi pomohol, aby som v sebe objavil chlapa a pozeral sa na svet z iného pohľadu, z pohľadu muža a nie z pohľadu chlapca. Ďakujem! (J.)

Víkendové stretnutie vo mne zanechalo hlboký dojem , hlavne kvôli zásahu , o ktorom som vôbec nepredpokladal, že môže nastať. Profesionálne vedená kvázi terapia poukázala na rôzne typy smútkov , bolestí a neodkrytých tráum a v rámci víkendu sa u niektorých na tieto aspekty podarilo poukázať , u niektorých pomenovať a u niekoho dokonca naštartovať ozdravné procesy. Som nesmierne rád , že som spoznal ľudí , ktorí vedia prísť s pomocou v momentoch , kde „veda“ neúspešne končí. Takisto bol veľmi dôležitý team ľudí , ktorí sa podujali byť v úlohe „vedených“ a myslím , že sympatie medzi terapeutmi a touto zložkou len zvýšili šance na úspech celej akcie. Ďakujeme (R.)

Vidieť iných chlapov plakať pomohlo aj mne plakať a skrz plač a ľútosť si liečiť traumy. Najlepšia pre mňa bola simulácia pôrodu/ zrodenia sa. Práca so strachom a nepohodou skrz dýchanie boli pre mňa tiež kľúčové. Ukázalo sa mi, že hlavným problémom vo vzťahoch je strach z negatívnej reakcie druhej strany. A preto práca s pocitmi sa dá a musí trénovať. Už len vyslovením pocitov sa môže človeku uľaviť a keď to urobí v kruhu ďalších úprimných ľudí, tak sa uľaví ešte viacej. Zblížili sme sa so ženou, so samým sebou, s ľuďmi, s človečinou! A to najlepšie na záver. Potvrdilo sa mi, že nemusím veriť a až potom príde úľava. Naopak, je možné prv zlepšenie zažiť, aby som mal dôvod v to veriť. Bolo to oslobodzujúce a povzbudivé. (M.)