Jeden z najväčších jedov našej pravosti, autenticity a živosti je vina. Nepoznám nič, čo by viac paralyzovalo a obmedzovalo hravosť, jedinečnosť, dary, a lásku, ktorá sídli v srdci. Naše srdce sme MY. Tam sídli naše JA. To úplne jediné, unikátne, čarovné, ktoré sa sem prišlo prejaviť. Srdce, aby sa mohlo naplno prejavovať a žiť seba samé v plnej otvorenosti potrebuje oporu a silu panvy. Panva je motor, ktorý dáva srdcu odvahu a ochranu zároveň. Dáva mu sebaistotu, oheň a dynamiku, aby mohlo to, s čím sem prišlo, žiť a šíriť. Je to sila panvy, ktorá umožňuje srdcu tvoriť a plne cítiť. Srdce v spolupráci s panvou je silné vo svojej nehe, kreativite, láske a v zhmotňovaní svojich zámerov. Takéto srdce vie pretvárať. Vie dávať, ale zároveň aj prijímať, bez toho aby najprv potrebovalo mať samo pred sebou splnenú podmienku ,,zásluhy“.

Keď sa dieťa cíti vinné, lebo mu dospelí dávajú za zodpovednosť ich vlastné šťastie (hoci to nie je jeho úloha) vníma samo seba ako hlúpe, škaredé, neschopné, pokazené, nemilovateľné. Vina je matkou hanby. Tento najsilnejší travič sebalásky sa usídli v panve. Obmedzuje jej oheň, jej živosť, jej silu, jej zdroje, ktoré telo a duša používajú k svojmu prejavu, rastu, učeniu a obnovovaniu vitality. Je to ako ťažká smola obmedzujúca každý pohyb, nádych a pokus srdca byť tým, kým sem prišlo byť. Srdce, keď nemôže prejavovať seba samé chradne, trpí, je ubolené a realita je pre ňho každodenným bojom o prežitie vo svete, ktorý sa javí byť odživotnený, nepodnetný a poskytuje mu viac utrpenia než potešenia.

Ak sa dokážeme spojiť s púzdrami, ktoré starostlivo uchovávali našu vinu, ubezpečíme ich, že už ďalej nemusia chrániť, poďakujeme za ich vyčerpávajúcu prácu a oni pocítia, že sme pripravení už teraz prevziať zodpovednosť sami za svoj život, púzdra pocítia bezpečie a našu kompetenciu a začnú rozpúšťať. Uvoľní sa bolesť viny a hanby. Celé telo plače a bolí vinou a hanbou. Bolí až kým dôjde do bodu, kedy sa po vyplavení všetkého boľavého dostáva do bodu ,,pred tým“. Kde bytosť zisťuje, že bola dokonalá, krásna, živá, hravá, šikovná a múdra. Taká sem prišla a taká je. Keď sa po tomto dlhom, niekedy desaťročia trvajúcom, odlúčení panva so srdcom znovu stretnú a spoja, je to zážitok, ktorý mení všetko. Srdce sa otvorí do rozmerov, ktoré už nemajú hranice. Má odvahu, silu, spojenie a plný prejav lásky, seba a života vo všetkom čo robí.

Ďakujem telesnej múdrosti bytostí, ktoré chcú spoznať a pochopiť svoj príbeh a premeniť ho na svoju pravosť, pôvodnosť a pravdivosť. Ďakujem, že je mi dovolené  sa prizerať, keď vnútorná múdrosť prehovára. Ďakujem, že mi dovolené zažívať a objavovať. Ďakujem, že môžem dotýkať sa poznania a pravdy Života v človeku. Že môžem ho objaviť v sebe samej, aby som ho potom vedela stretnúť v druhých. Telesná múdrosť nemá hraníc a jej poznanie je ďaleko za tým, čo dokážeme spoznať prostredníctvom mysle. Obrovská vďačnosť, pokora a požehnanie….Ďakujem…