Dlhšiu dobu som mala nutkanie nejakým spôsobom zosumarizovať, zhmotniť prvé roky a poznanie z nášho spoločného života. Chcela som mať pamiatku na to, ako som veci vnímala a v ťažších časoch si pripomenúť emócie, ktoré som na svojej ceste rodičovstva pociťovala. Mám plán písať takýto list, každé narodeniny a na tie osemnáste ich venovať synovi ako darček. Aby aj on mal možnosť nazrieť do toho, čo pre nás roky strávené s ním znamenali a ako sme rôzne situácie vnímali my, z pozície rodičov… Možno sa v niečom nájdu aj iní.

List k tretím narodeninám…

Máš tri roky…Dnes…Míľnik, ktorý štát definuje tak, že už sa ako rodina až tak veľmi nepotrebujeme a je čas sa rozdeliť a ísť ďalej budovať HDP. Opieraš si bradu, hompáľaš nôžkami na veľkej stoličke a napichuješ zemiak, ktorý si vieš sám dať do pusy. SÁM. Medzi tým si pospevuješ a očami blúdiš po izbe, čím iným by si sa za dve sekundy mohol zase  začať zaoberať. Čím si väčší, tým častejšie sa pristihnem, že tých situácii SÁM je stále viac. Vždy mi pripomenú, ako som sa bála či ja som schopná toto zvládnuť. To, ako intenzívne si ma potreboval. Od akej miery pomoci záviselo tvoje žitie na tomto svete. Ako si potreboval pomôcť- či už s kojením, zaspaním, spaním, zohriatím, upokojením, trávením a všetkým, čo nám dospelým ide nejak samo. A nás to  zastihne nepripravených, že niekto to fakt vôbec nemusí zvládať. Obzvlášť keď má ten niekto 50 centimetrov a hlavu o veľkosti pomaranča. O to väčšia zodpovednosť to je. A ja som cítila, že nemôžem urobiť chybu, keď sa nechám viesť tvojimi potrebami. Bola som presvedčená, že príroda má program, ktorý funguje veľmi spoľahlivo, ak ho budeme nasledovať. Že to nie je o učení teba, ale že ty už si prišiel hotový a chystáš sa len postupne rozbaľovať to s čím si prišiel a že moja úloha je pozorne pozorovať, počúvať a snažiť sa porozumieť.  A tak som ťa začala pozorovať a reagovať na to, ako si veci potreboval k tomu, aby si ich zvládol. A ty si ich zvládať naozaj začal. No vtedy kedy si na ne dozrel, nie vtedy kedy si okolie myslelo, že už by ťa im bolo treba učiť. Do škôlky ťa zatiaľ, kým sa sám nepýtaš, nedávame. Veľmi si ceníme pár vzácnych rokov, kým stojíš o našu spoločnosť a si s nami rád a môžeme byť prítomní tvojmu nazeraniu na svet, či tvojim otázkam. Môcť vidieť svet tvojimi očami nám otvára prístup k múdrosti, ktorá je už mnohým dospelým dnes skrytá. Život vedľa teba je pre nás najväčšou školou.

Najväčšia lekcia, ktorej si ma naučil je nemať na kohokoľvek očakávania. O tom aký má byť, ako sa má správať, či ako by mal žiť. Naučil si ma viacej počúvať a menej hovoriť. Viacej sa snažiť porozumieť a menej posudzovať. Trpezlivejšie čakať a menej tlačiť. Viacej podporovať a menej odrádzať. Viac dôverovať a menej pochybovať.  Ovládať seba namiesto druhých. Viac sa učiť a menej vyučovať.  A naučil si ma ľúbiť. Ale tak skutočne. Nie za odmenu, za zásluhu, nie keď sa plnia predstavy a očakávania, nie na kšeft- čo ja tebe to ty mne. Tak naozaj. Bolo mi dovolené pri tebe zažiť lásku, ktorá len JE. Ktorá sa zrodila a jej existenciu nič nepodmieňuje ani neovplyvňuje. Je to láska, ktorá mi len tak počas dňa pripomenie, že je vždy a všadeprítomná tým, že zmeraviem, keď sa na teba pozerám a ona mi v tej chvíli prejde ako zásah elektrickým prúdom cez celú moju existenciu. A vtedy SOM. Ukázal si mi, čo všetko som si za lásku do tej chvíle zamieňala. Že som si mýlila s láskou závislosť, požadovanie, kšeftovanie, ťarchu, ktorú som uvaľovala na druhých, tým že som im dávala za zodpovednosť svoje vlastné šťastie. Poznala som veľa lásky podmienečnej- ktorá je k dispozícii len, keď sa plnia predstavy a očakávania druhých. Ty si mi ale ukázal, že ono to funguje úplne inak.

Naučil si nás životu v pravde. Že jedine to žije a kvitne, čo je pravdivé. Ak budú naše zámery a kroky čisté a zo srdca, budú uzdravovať a posilňovať to, čo je choré či slabé. Že nám život a vzťahy dajú všetko, čo potrebujeme, pokiaľ budeme v pravde a autentickí.   Naučil si nás zdravej agresii, ako hájiť to, čo je pre nás zdravé a dôležité, hoci s tým iní nesúhlasia. A tým zostať v spojení so sebou a žiť svoj život s láskou a rešpektom k ostatným. Ukázal si nám, že kde má byť láska, tam nie je priestor pre strach, hrozbu, manipuláciu, zastrašovanie či zneužívaniu závislosti, či slabosti toho druhého. Naučil si nás, že nevadí, ak sa niečo nepodarí, lebo učíme sa cestou, nie len výsledkom a kedykoľvek je v poriadku pokúsiť sa znova. Naučil si nás, že hovoriť ,,áno“ zbližuje viac ako hovoriť ,,nie“. Naučil si nás, že je liečivé plakať a že to nie je slabosť, ale sila, ktorou sa zmierujeme s tým, že okolnosti sa zmenili. Ukázal si nám, že emócie sú v poriadku. Že tým, že si dovolíme prežívať smútok, sklamanie, frustráciu o to intenzívnejšie vieme prežívať lásku, radosť, smiech, vzrušenie či nadšenie. Naučil si nás, že je v poriadku cítiť.

Pomaly ma púšťaš. Čoraz viac sa obraciaš na ocka. Máte spolu stále viac spoločného a pozerať sa na vás, ako sa vyvíjala vaša láska je skutočné požehnanie. Keď vás vidím spolu sedieť na zemi a skladať puzzle… Ty, o toľko menší a predsa polka z NEHO. Z muža, ktorý pre mňa tak veľa znamená a tak veľa mi v živote dal. Ktorý ma tak inšpiruje a tak veľa sa od neho učím. Ktorý ma sprevádza na mojej vlastnej ceste, kde sa cítim za akýchkoľvek okolnosti prijatá. Bez výhrad. To, že si prišiel z nás dvoch a predsa sám za seba je pre mňa najvyššia forma zázraku. Že máš moju tvár, ale jeho oči. Farbu mojich vlasov, no jeho hustotu. Moje uši, ale jeho prsty na nohách. Farbu mojej kože, no po slnení jeho pigment. Ste stelesnením všetkého, čo som si v živote mohla len potíšku želať. Dali ste mi rodinu! Našu vlastnú. Kam navždy patríme a vždy nájdeme objatie, keď nám je ťažko a tvár, ktorá sa s nami teší, keď sa nám darí.

Milujem vás. Milujem ŤA a snáď sa mi podarí sa ti odvďačiť za to čo si mi doprial, čo som sa pri tebe naučila a za to, čo som vďaka životu vedľa teba zažila. K tvojim tretím narodeninám ti, láska naša, želáme ostať v spojení s tvojou krásnou dušou. Aby si vždy našiel silu robiť to, čo vychádza z tvojho slobodného srdca a robí ťa šťastným. Aby si vždy mal okolo seba ľudí, ktorí ťa budú ľúbiť len tak…bezdôvodne… Aby si žil v prijatí a podpore. Aby si mal okolo seba ľudí, ktorí vnímajú tvoje dary, namiesto tvojich nedostatkov. Aby si mal chuť skúšať veci a nebál sa dopredu neúspechu. Aby ti vydržalo to ako vieš ľúbiť.  Určite sme spravili veľa chýb, lebo ako sa hovorí, je jedno čo robíte, vaše dieťa si vždy nájde niečo, čo môže povedať svojmu terapeutovi 😀 a zrejme ich ešte niekoľko urobíme, no pre nás je to tiež prvýkrát… byť rodičmi. Ďakujeme ti, láska, za každý deň s tebou a prajeme ti všetko šťastie a lásku sveta.

Ocko a Mamka